13.júna 2004 dotĺklo srdce Janky Koťanovej. Venujte jej chvíľu v tichej spomienke. |
Prvá láska | ||
Prvá láskaMoja prvá láska bola krásna, aj keď som mal len osem rokov. Bola to sestra mojej veľmi dobrej kamarátky a bola mladšia o päť mesiacov. Tak trochu som bol do nej zbláznený, no ona asi nie. Bolo to také detské pobláznenie. Teraz však viem, že prvá láska vždy skončí, hoci my budeme na ňu celý život spomínať. Ja som už prešiel mnohými sklamaniami v láske, no teraz si myslím, že som našiel tú pravú lásku. teraz ju cítim a chcem, aby to vyšlo.Peter Schenk |
A ako ju cítim?Ten prvý pocit bol krásny. Začalo mi byť teplo, mal som strach, celý som sa triasol. Keď som chcel niečo povedať, akosi som strácal slová. No a keď už konečne zo mňa niečo vypadlo, bolo to nezrozumi-teľné . Bol to pocit, ktorý som dovtedy nepoznal a bol krásny. Som rád, že ho prežívam znova a verím, že ma bude sprevádzať po celý život... |
Pár slovKrik a bolesť stále zvoní,tak ťa prosím, neotváraj. Láska za lásku slzu roní, zo zlého sveta staň sa raj! Stačí pár slov tvojich, láska nestráca, ale zbiera. Buď dievča zo snov mojich, nech v plánoch našich nie je diera. Stačí len pár slov tvojich, nech sú nežne povedané, slov úprimných a krásnych, lásku chceme a aj máme. |
|
Mojou gigantickou slabinou je hodina telesnej výchovy. Na telocvik som absolútny antitalent, ľudovo povedané, poleno. Vždy, keď si na telocvik spomeniem, napadne mi krátke a stručné konštatovanie: "No, zbohom!" Potom mi po chrbte začnú behať zimomriavky a prepadne ma panický strach. Verte mi, radšej by som písala kontrolku z matematiky, alebo dokonca mala aj mojimi spolužiakmi neobľúbenú hodinu zemepisu. Len nie telocvik!
Najhoršou súčasťou telesnej výchovy je morbídna gymnastika a kotúľ vzad. Vtedy som totálne indisponovaná. Najradšej by som simulovala nejakú vážnu chorobu, či telesné postihnutie. Len aby som nemusela cvičiť.
|
Nakoniec to vyriešim tak, že ja, "miničloviečik" sa schovám za nejakú vysokú spolužiačku, napríklad Monču, aby ma telocvikárka nenašla. Nie vždy to však vyjde.
Ďalšou nesympatickou súčasťou telocviku je beh, potom hod kriketkou, skok do diaľky .....
Keď bežíme okolo školy alebo v telocvični, po pár sekundách cítim, že vypustím dušu. Hod kriketkou nie je o nič lepší. Zvyčajne hodím najmenej, sotva pod nos. So skokom do diaľky to tiež nie je ružové. Najčastejšie sa mi stáva, že neskočím, ale celú trasu prebehnem pomalým tempom.
Po každom telocviku musím zregenerovať svoje zdevastované telo a svoje JA. L. Moravanská |
|
Slniečko nám pekne hreje, na deti sa smeje. "Komm, wir spielen Memory," stretneme sa na mori. Miška Kovacsová Slniečko nám svietilo, zrnká piesku zohrialo. Malé deti výskali, že ich včely chytali. To bolo na dovolenke, zážitky sme mali veľké. Ráno vstanem z postele, školský rok sa opäť rozbehne. Bognárová Maťka |
Svieti nám jasné slniečko, hoci trochu máličko. V lese poskakujú srnky, na mori sa vlnia vlnky. Ďuďáková Slniečko nám svieti stále, voľnosť, radosť z neho máme. Hoci sme len deti malé, veľkú zmrzlinu si dáme. Renátka Štěpanová |
Z exkurzie štvrtákov | |
| Pani učiteľka nám oznámila, že pôjdeme na exkurziu do Piešťan. Prišiel štvrtok, vo štvrtok autobus a všetkých nás odviezol do Piešťan. Najviac sme sa tešili na plavbu loďou. Tá, žiaľ, nevyplávala. Nakŕmili sme teda kačice aj seba a išli sme do múzea. Hádam každého zaujala kostra pravekého človeka, pušky a mince. |
Krásna bola aj pamätná izba Milana Rastislava Štefánika.
Súčasťou programu bola aj prehliadka jeho mohyly.
Po príjemne prežitom dni sme sa plní zážitkov vrátili domov.
Miško Vajdík |
Čo je šťastie ? | |
|
Keď sa dieťa zobudí a má mamu, ktorá mu s láskou pofúka ranu. Keď slniečko vykúka spoza hory, nikto vtedy iste nie je chorý. Keď sa všetci majú úprimne radi, deduško pokojne stromčeky sadí. Keď deti v škole majú dobré známky, radujú sa všetci, nielen ich mamky. |
Keď sa ja s rodinkou pri mori bláznim, na skútri, na loďke s radosťou jazdím. Keď sa bez strachu po vonku prechádzam, a krásy prírody potíšku nachádzam. Keď niekto chudobný vyhrá milión, chorý kráľ za zdravie dal by i svoj trón. Toto znamená pre mňa slovo šťastie, keď láska v srdiečku pomaly rastie. Simona Hofierková |
Ako išlo vajce na vandrovku | |
| Za dávnych čias, keď ešte tieklo našim starým mamám mlieko po brade, bolo raz jedno maličké Šťastie, ktoré neposlúchalo mamičku Šťastnú a otecka Šťastného. Rodičia na neho stále kričali, a tak sa jedného slnečného dňa rozhodlo, že pôjde na vandrovku, aby malo už od všetkých pokoj. Zobralo si z domu batôžtek s jedlom a pobralo sa na cesty. Ako si tak vykračovalo po kľukatej cestičke, stretlo malé dievčatko, ktoré veľmi plakalo. "Prečo nariekaš?" spýtalo sa Šťastie. "Pretože mám chorú mamičku, ktorá nemôže chodiť do roboty a je veľmi nešťastná." Odpovedalo dievčatko. Šťastie sa na takúto krivdu nemohlo pozerať, dalo malej osôbke koláčiky z batôžteka a rozhodlo sa, že pomôže. |
Keď prišli k domčeku, kde dievčatko bývalo, Šťastie si sadlo na strechu a odvtedy už nikto nebol nikdy v tomto príbytku chorý, ani nešťastný, ani nikdy neplakal. A samo Šťastie bolo také šťastné, že zavolalo aj mamičku Šťastnú a otecka Šťastného, aby sa im ospravedlnilo, že ušlo z domu a prebývali na streche domčeka dlhé roky . Možno tam sedia ešte i dnes a tešia sa zo šťastia iných. Simona Hofierková |
Z Miškovho denníka | |
|
Streda 7.5. Zajtra nejdem do školy, tak som sa mohol celé popoludnie hrať. Vlastne som robil mame darček, lebo bude mať sviatok. Dnes malo byť Slnko zatienené Merkúrom. Stále som sa pozeral do Slnka, ale nič som nevidel. Som šťastný, že sa mi darček podarilo dokončiť. Štvrtok 8.5 Z Tlstej hory sa pozerám ďalekohľadom na okolie. Dovidím až na vrch Vápeč. Dobre vidím aj Ostrý vrch a pod ním chatky. V Slávnici na letisku stojí biele lietadlo. Videl som, ako vyštartovalo. Zrazu som vo výške zbadal veľkého dravca. Bol to asi myšiak hôrny. Bol hnedý a mal veľmi veľké krídla. Krúžil stále dokola, asi hľadal nejakú potravu. Napokon rýchlo odletel. |
Keď sme sa vracali domov, išli sme si kúpiť pstruhy. Predávajú ich v jednom dome pri Gilianke. Cez dvor im preteká potok, tak ich môžu chovať. Ujo nabral plný podberák rýb. Mne sa však najviac páčila ich mačka. Sobota 10.5. Sedím vonku a píšem denník. Počúvam hokej. Je to 3 : 2 pre Slovensko. Nemáme tu televízor, a tak by bola škoda sedieť vnútri. Pred chvíľou tu prešla skupinka turistov. Vo vzduchu vidím lietadlo. Vynáša parašutistov. Lúka je plná lampášov z púpavy. Rád ich rozfukujem. Ešte sa idem pozrieť ďalekohľadom, čo je nového. Miško Vajdík 4.A |
Vysvedčenie | |
| Je 30. jún, koniec školského roka. Niektorí žiaci sa v tento deň domov ponáhľajú, iní idú pomaličky. Tak ako my. Prepadáme. Chceli sme si kúpiť auto, ale nemáme peniaze. Naši mi sľúbili, že za jednotku dostanem 100 Sk, za dvojku 50 korún, za trojku dvadsať, za štvorku 10 a za päťku nič. Keďže mám dve päťky a dve štvorky, na to auto nemám dosť peňazí. |
Keď sme dostali vysvedčenie, vytiahol som zmizík a všetky známky som prepísal na dvojky.
Všetci ma odhovárali, aby som to nerobil, lebo aj tak na to rodičia prídu. "Nič to", povedal som, "hlavná vec, že auto bude doma!" "A ak ma nikto nebonzne, požičiam ho aj vám." M. Vajdík 4.A |